Po dlhšom čase obnovujeme náš seriál článkov, v ktorých vám predstavíme najväčšie slovenské florbalové talenty. Dnes Vám bližšie priblížime iba 15-ročného brankára Adama Kohúta z juniorského tímu FbO Florko Košice. Adam sa už ako 14-ročný, minulý rok počas ženskej kvalifikácie v Nitre, zúčastnil prvého reprezentačného zrazu slovenskej juniorskej reprezentácie, ročník 1996/1997. Nakoniec bol pred samotným šampionátom, ktorý sa konal v máji 2015, v roli reprezentačnej trojky.  Počas uplynulého leta sa začala tvoriť nová juniorská reprezentácia s hráčmi, ktorí sú narodení v rokoch 1998 až 1999. Medzi nimi nechýba ani brankár Kohút, ktorý má veľkú šancu dostať sa až na samotný svetový šampionát v roku 2017. Ďalší významný úspech prišiel pre tohto mladého košického brankára pred necelým mesiacom, kedy sa dostal do širšej nominácie mužskej reprezentácie na domácu kvalifikáciu o postup na decembrové MS. Nakoniec sa však do konečnej nominácie neprebojoval, no v pätnástich rokoch dostať sa čo i len do širšej nominácie je veľký úspech. Vekovo patrí Adam do dorasteneckej kategórie, no v aktuálnej sezóne kryje svätyňu v Juniorskej extralige, a to konkrétne v bráne košického Florka. So svojím tímom sa nachádza v tabuľke priebežne na šiestom mieste a v priemere Adam inkasoval v trinástich zápasoch 5,29 gólov. 

 

Predstav sa našim čitateľom. 

„Volám sa Adam Kohút, chodím na gymnázium Trebišovskú 12 v Košiciach, moja obľúbená kapela je Parkway Drive, obľúbený klub Helsingborg a seriál The Walking Dead alebo Game of Thrones.“

Kto, kedy a pri akej príležitosti ťa priviedol práve k florbalu?

„Ako malý som chcel byť hokejovým brankárom, no bol som už príliš starý, a tak sa ma raz spolužiak opýtal, či nechcem skúsiť florbal a už mi to nejako vydržalo.“

Aký je tvoj doterajší najväčší florbalový úspech?

„Môj najväčší úspech je 2. miesto na turnaji Prague Games z roku 2015.“

Aký je tvoj florbalový sen, kde by si raz chcel pôsobiť? 

„Určite by som sa chcel uplatniť v zahraničí. Najmä vo Švédsku a Fínsku.“

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

„Ráno vstanem a idem do školy. Keď prídem späť, urobím si svoje povinnosti a večer už idem na tréning alebo si zacvičiť, ak je dostatok času.“

Asi každé dieťa, ktoré začína so športom vyskúšalo viacero športov. Bolo to tak aj u teba?

„Áno bolo. Ako malý som hrával tenis, pretože môj otec bol tenista, no mne to nevydržalo.“

Aký to bol pocit zúčastniť sa zrazov juniorskej reprezentácie – 1996/1997, teda trénoval si s chalanmi, ktorí sú od teba o 4-5 rokov starší.

„Pocit to bol skvelý, zúčastňovať sa tréningovej jednotky len s tými najlepšími hráčmi zo Slovenska. Dalo mi to veľmi veľa a som šťastný za takú príležitosť.“

Vo Florku máš číslo 2, znamená niečo pre teba toto číslo? Ako si sa k tomuto číslu dostal?

„Číslo 2 nemá žiaden hlbší význam. Väčšina brankárov si dáva číslo 1, a tak som si povedal prečo nie 2.“

Brankári zvyknú mať nejaké rituály. Máš aj ty nejaké?

„Možno počúvanie hudby pred zápasmi. Pomáha mi to sa viac sústrediť.“

Keby si mal niečo odkázať mladým florbalistom – florbalistkám, tak čo by to bolo?

„Určite nech na sebe tvrdo pracujú. Talent tvorí len 10% úspechu.“

V čom by si sa chcel ešte zlepšiť, naopak aké sú tvoje najväčšie prednosti?

„Zlepšovať sa potrebujem, snáď, vo všetkom a neustále. Ako svoju najväčšiu prednosť považujem čítanie hry.“

Prečo si si vybral práve florbal a nie nejaký iný šport?

„Ako som spomínal, ako malý som chcel byť hokejovým brankárom, ale to nejako nevyšlo. Dnes som veľmi rád, že som začal s florbalom. Je to síce mladý, ale za to krásny šport, ktorý je čím ďalej populárnejší.“

Ako ťa v tvojich florbalových aktivitách podporujú rodičia?

„Rodičia mi vždy vyjdú v ústrety, a to si neskutočne vážim.“

Vo svojich pätnástich rokoch si sa dostal až do širšieho výberu mužskej reprezentácie. Aké máš z toho pocity a čo pre teba znamená reprezentovať Slovensko?

„Je to predovšetkým veľká česť. Možnosť reprezentovať svoju krajinu nedostane každý.“

Kto je tvoj vzor a prečo?

„Mojím vzorom je Jonathan Paulsson z Helsingborgu. Môj osobný názor je, že momentálne na svete nemá konkurenciu.“

Adamovi ďakujeme za rozhovor a prajeme čo najviac florbalových úspechov.

Autor: Lukáš Chovan

Foto: Súkromný archív Adama Kohúta