Už v nedeľu sa v Bratislave uskutoční volebná konferencia SZFB. Oslovili sme preto všetkých kandidátov na post prezidenta zväzu, aby nám odpovedali na otázky týkajúcich sa problémov v slovenskom florbale. Ako prvého vám predstavujeme EMILA ŠATANA. 

Predstavte sa našim čitateľom.

„Pri florbale som nejakých 12 rokov, za ten čas som prešiel viacerými klubmi.  Ešte predtým som sa venoval ľadovému hokeju. Posledné dva roky som predsedom klubu v Topoľčanoch. “

Prečo ste sa rozhodili kandidovať na post prezidenta zväzu? 

„Športu sa venujem od svojich 4 rokov, baví ma. Aj keď ešte nie som tak starý, aby som nemohol hrať, vo florbale nám chýbajú rozhodcovia, tréneri,  funkcionári,  naša generácia hráčov ak  nepresluhuje, tak určite dosluhuje ( myslím ako hráči). Keď však chceme, aby to fungovalo ďalej, tak sa nemôžeme vytratiť, ale prechádzať do týchto menej atraktívnych pozícií. Funkcionárčenie v „malom“ športe  v slovenských podmienkach je  podľa mňa určitým bláznovstvom.  Florbal som si zamiloval viac ako ktorýkoľvek iný šport, je proste pre mňa top. Jednoducho, najbližšie roky sa mu chcem venovať z funkcionárskeho hľadiska . Samozrejme, či to bude vo vedení zväzu,  záleží na tom, či dostanem dôveru od klubov. Chcem byť prezidentom aktívnym, a teda chodiť aj do terénu do klubov a budem sa snažiť mať ku každému rovnaký prístup. Preto odmietam akékoľvek „kupčenie“ s hlasmi výmenou za nejaké  neskoršie výhody, či niečo také.“

Ktoré hlavne body sú vo vašom programe?

„Je toho viac, chcel by som dosiahnuť,  aby mali kluby pocit, že zväz je tu pre nich a že dostávajú servis i poradenstvo aké potrebujú. Chcem dosiahnuť lepšie postavenie pre florbal medzi športmi i v spoločnosti.  Samozrejme, materiálne podmienky, infraštruktúra, medializácia. Veľkým bodom je podpora mládeže, ale zvýšenú pozornosť zasluhuje aj ženský florbal. Tém je veľa, ale nikto, kto príde do vedenia zväzu, nešibne čarovným prútikom a zrazu všetko pôjde ako má.  Bude treba veľa drobnej usilovnej práce viacerých ľudí.“

Aká je vaša vízia na nasledujúce volebné obdobie?

Vízia samozrejme je.  Jednou z nich je postavenie florbalových hál, ktoré budú majetkom zväzu. Hlavne v Bratislave a v Košiciach by sme ich súrne potrebovali. Neskôr by mohli pribudnúť ďalšie mestá. Ďalším mojim cieľom by bolo dosiahnuť vyššiu členskú základňu, tak aby sme sa po futbale stali druhým najpočetnejším kolektívnym športom.  Z extraligy urobiť zaujímavejší produkt pre média,  a tým pádom i pre partnerov, samozrejme, peniaze , ktoré by takto prišli do zväzu by sa podľa môjho názoru mali spätne prerozdeľovať do klubov vo výške 60-70%.
Čo sa týka regiónov a regionálnych súťaží , tak príde čas, kedy sa budeme musieť zamýšľať nad rozdelením regiónov a fungovaním týchto súťaží. Samozrejme, aj k tomu mám nejaké nápady.

 

 Ako by ste chceli docieliť vznik nových klubov vo všetkých regiónoch – okresoch? Ako by im zväz mal pomáhať?

„Možností je viac, napríklad, stačí sa pozrieť k susedom – výjazdové extraligové zápasy, potom granty pre mládežnícke družstvá, ak bude vyžadovať situácia tak preskupenie regiónov pre zníženie nákladov a časovej náročnosti na cestovanie, legislatívna a právna pomoc pri zakladaní a administrácii klubov, aj finančné granty.

Ako by mal smerovať mládežnícky florbal? So štatistikami, tabuľkami alebo bez nich? Ako by mali vyzerať mládežnícke MSR? Aktuálne vedenie uvažovalo o vyvrcholení niekde na námestí v nákupnom centre, napríklad Eurovea…

„Toto je otázka do širokého odborného spektra, kde treba zvážiť veľa faktorov, všetky ZA i PROTI. Osobne som za to, aby boli body a tabuľky u všetkých kategórií.  Vyvrcholenie na námestí? No neviem, ako propagácia florbalu, áno obchodné centrá sú výborný nápad, ale vyvrcholenie MSR by som tam nedával.“

Aktuálne vedenie stále tvrdilo, že svoju prácu robia vo voľnom čase a nie sú peniaze na akúsi profesionalizáciu zväzu. Plánujete túto situáciu zmeniť, aby boli niektorí ľudia normálne platení a vykonávali svoju robotu na 100%?

„Aktuálne vedenie odrobilo kus práce, za to im patrí určite vďaka. Ako každý, kto robí, tak aj oni urobili výborne veci, ale i veci,  ktoré im menej vyšli ako boli očakávania. V prípade zvolenia sa nechcem stať akýmsi kritikom a vyhľadávačom chýb, ktoré potom bude verejne pranierovať, že toto bolo zlé, toto staré vedenie… Naopak, chcem nadviazať na dobré veci a k nim pridať iné dobré veci, namotivovať ľudí, ktorých budem mať okolo seba na to, aby sme kráčali k cieľom. Áno, ako som spomínal, potrebujeme profesionalizáciu zväzu.  Rátam s tým, že sekretariát bude mať 4-5 členný aparát  a ďalších 3-5 platených ľudí by sme mohli získať cez aktívne opatrenia trhu práce, ktoré ponúkajú úrady práce.“

Aký máte názor na Superfinále?

„Superfinále je zaujímavý marketingový produkt . Pomaly dospejeme aj my do štádia, kedy to bude vhodný formát aj u nás. Nevýhodou je pre finalistov, že sa rozhoduje iba v jednom zápase, ktorý im nemusí vyjsť.  Výhodou je sústredenie pozornosti práve na ten vrcholový okamih. Ak budem zvolený, budem s klubmi debatovať o množstve veciach a superfinále bude jednou z nich.“

Ženské MS v Bratislave – ako by ste z osobného pohľadu hodnotili propagáciu tejto významnej udalosti?  Nemali by sme sa skôr inšpirovať Českom, ktoré už teraz propaguje svoje MS a pár dní dozadu zverejnilo video s príbehom, ako vzniklo logo…

„Propagáciu som zatiaľ vnímal kdesi na pozadí, je ešte dosť času na tú aktívnejšiu propagáciu. Aj keď pár dní dozadu vyšlo video, mne v ňom chýba viac emócií. Čo sa týka  pražského šampionátu, áno, to čo spravili má hlavu a pätu, má to jasný plán. Český zväz sa s marketingom kamaráti viac ako náš.
O niektorých veciach nemám informácie, preto by som sa k ním nerád vyjadroval teraz.“

V poslednom období je počuť z klubov ako aj verejnosti kritika na niektoré nominácie reprezentácií. Častokrát v nich pôsobia tréneri, ktorí majú nejakú klubovú príslušnosť, a tí si tam podľa niektorých ľudí  „dohadzujú“ svojich hráčov. Ako by sa tento problém mal riešiť, aby pri reprezentáciách  nepôsobili len kluboví tréneri, ktorí daných hráčov trénujú.

„Nominácia reprezentantov je výlučne zodpovednosť  povereného trénera. Nikdy by som si nedovolil vyvíjať nejaký tlak na to, koho má tréner nominovať a koho naopak nie. Osobne by som nevidel až taký problém v tom, že niektorí tréneri sú aj klubovými trénermi. Sôr by som mal snahu o to, aby sa tréneri vzdelávali, a teda aj stretávali aspoň raz za rok, nie len reprezentační, ale aj kluboví.  Áno, potrebovali by sme akéhosi hlavného metodika , mentora trénerov. Tým pádom by aj kluboví tréneri získavali väčší nadhľad a ich klubová príslušnosť by pri reprezentácii strácala význam. Tak ako u dievčat, treba aj u chlapcov „spojazdniť“ regionálne výbery rôznych kategórií. Jednoducho, vytvoriť  centrá talentovaných florbalistov a postupne ich „predať“ do zahraničia, predpokladom by bolo, že raz sa zo zahraničia vrátia a prinesú svoje skúsenosti, ako napríklad Matejka, či Kubovič.“

 Okrem mládeže je aj otázka na žensky florbal. Ako by sme mali rozšíriť  túto zložku?

„Vidíme, že ženskom florbale nám „staré“ hráčky chýbajú viac ako starí hráči v tom mužskom. Ale rozširovanie musí byť u detí, najlepšie u najmenších. Nábory do klubov si musia robiť kluby, zväz im však musí urobiť podmienky, aby deti a aj dievčatá mali hrať v akých súťažiach a nebolo to len trénovaní. Florbal by mal byť aj o kolektíve a zážitkoch. Veľkú zodpovednosť v tomto berú na seba práve kluboví tréneri a funkcionári, ktorí členskú základňu udržujú, alebo rozširujú. Práve preto kluby potrebujú pomoc od zväzu, či už materiálnu alebo odbornú, vzdelávaciu.“

Na Slovensku máme množstvo mestských líg. Plánujete ich nejako zaradiť pod zväz alebo pomôcť im v ich rozvoji?

„Chceme zvyšovať členskú základňu, tak logika hovorí, že by sme mali. Na druhú stranu ani v hokeji mestské ligy nie sú pod zväzom. A v tých mestských ligách častokrát pôsobia hráči, ktorí hrajú zväzové súťaže a mestská liga je len doplnok. Naopak, sú tu mestské ligy v regiónoch, kde nemáme klub, a tu by mohli vzniknúť nejaké kluby, ktoré by sa prihlásili do zväzu, napríklad ako Skalica v minulosti. Preto si myslím, že určite stoja za pozornosť takéto súťaže a treba o nich vedieť. Nakoniec bolo by pekné mať aj štvrtú úroveň súťaží…“

Je všeobecne známe, že  jedným z veľkých problémov sú rozhodcovia. Ako by sa mal tento problém riešiť? Boli by vhodné nejaké stáže, napríklad do Česka?

„Tak ako funkcionári a tréneri, tak aj rozhodcovia nám chýbajú takí, čo by boli iba rozhodcovia. Pritom florbal tu je už dosť dlho na to, aby sme ich akosi mali dostatok. Avšak s nedostatkom rozhodcov bojuje aj najmasovejší šport – futbal. Máme niekoľko dvojíc, ktoré chcú napredovať  a podriaďujú tomu veci. Tých môžeme posielať na stáž. Ale potrebujeme aj rozhodcov nižších licencií pre regionálne súťaže, a nemuseli by to byť len mladí hráči, ale aj nejakí tridsiatnici, tí na zlepšovanie potrebujú, predovšetkým, skúsenosti, teda rozhodovať zápasy, s mentormi analyzovať videá a podobne . Otázkou je motivácia pre takýchto ľudí.“

Zväz je momentálne závislý na peniazoch od kluboch (štartovné, licencie, pokuty…) na akú percentuálnu hodnotu by ste radi dal príjmy z klubov a príjmy od partnerov, ministerstva…?

„Zväz je závislý na všetkých peniazoch, je jedno, odkiaľ prídu. Najvyššou príjmovou zložkou sú dotácie – v roku 2016 zhruba 48%, druhým najväčším príjmom je práve členské, pokuty, štartovné, ktoré je na úrovni cca 32% , ďalej v zverejnenom rozpočte nájdeme položku iné príjmy, a to výške necelých 10% z celkových príjmov. Potom tam je zostatok z predchádzajúceho obdobia a  sponzoring, ktorý zastupujú asi po 5% príjmov, podľa zverejneného rozpočtu.
Neviem presne, čo si pod položkou iné príjmy predstaviť, lebo to môže byť čokoľvek, ale ak by to boli aj príjmy od partnerov, tak spolu so sponzoringom je to spolu 15%, teda zhruba 50-tisíc eur. V prípade zvolenia by som chcel toto číslo v prvom roku pôsobenia zdvoj až strojnásobil. Ako som spomínal, väčšiu časť z toho by som chcel „zainvestovať“ spätne do klubov.“

Čo by ste na záver povedali klubom a florbalovým fanúšikom?

„Chcem povedať, že nie je nás tak veľa v tomto našom florbalovom svete, dejú sa to rôzne žabomyšie vojny, ale na tie, ak chceme napredovať,  by sme mali zabudnúť, alebo ich dať do úzadia. Mala by sa diať vôľa väčšiny klubov, pretože kluby sú zväz. Preto dnes síce ponúkam svoj volebný program, ale v praxi je moja predstava taká, že ak  nové vedenie povie svoju víziu, ciele, predstavy, kluby by ich mali odobriť a  demokraticky rozhodnúť o tom, kam má zväz smerovať a čo má vlastne vykonávať prezídium a administratíva. Kluby by potom mali každý rok skontrolovať, čo sa splnilo a čo nie a prečo sa to nesplnilo a vyvodzovať z toho zodpovednosť.
Som presvedčený, že prezident to ďalej nemôže robiť len popri niečom, ale ako svoju hlavnú pracovnú náplň. Preto, napríklad, v prípade zvolenia sa budem venovať iba zväzu, firmu ktorú vlastním, predám. Nie, nečakám teplé miestečko a vysoký funkcionársky plat. Podľa môjho názoru by mal mať prezident základný plat a odmeny, ktoré mu budú schvaľované  a budú zadefinované vopred, že keď dosiahne to, tak dostane takú odmenu.  Vtedy by mal byť tento človek dostatočne motivovaný pracovať na viac ako 100 percent. Ak chceme ísť cestou zvyšovania kvality služieb pre kluby, ak chceme rásť, budeme potrebovať určitý aparát, ktorý to bude robiť na plný plyn.“