Nie všetci, skôr by sme povedali, že málokto na Slovensku sleduje švajčiarske ligy. Skús nás na úvod oboznámiť, akým systémom sa hrá liga, v ktorej hrávaš spolu s ďalšou slovenskou reprezentantkov a spoluhráčkou z klubu, Alžbetou Ďuríkovou.

„Vo Švajčiarskej NLA momentálne pôsobí 8 ženských tímov a hráme systém každý s každým trikrát za sezónu. Po minulé roky postupovali len 4 tímy do play-off, takže bolo automatické semifinále. Tento rok sa zmenil kľuč a postupuje všetkých 8 tímov, pričom prvý hrá s posledným a tak ďalej. Ten, kto vypadne vo štvrťfinále, hrá ďalej play-down o udržanie sa v NLA. Tak ako v ostatných top 4 krajinách, aj vo Švajčiarsku sezóna vrcholí Superfinále.“

Tvoj team sa po základnej časti umiestnil na piatom mieste. Zajtra začína play-off. Kto bude vašim prvým súperom a aké su vaše šance na postup?

„Náš súper je Red Ants Rychenberg Winterthur, ktorý skončil o priečku pred nami. V základnej časti hovorí bilancia jasne proti nám, keďže sa nám nepodarilo proti ním vyhrať ani jedenkrát, no posledný zápas sme prehrali 1:3, kedy nás gólová absencia stála zápas. Odvtedy sme popracovali na ofenzíve a predsa len, play-off je úplne iná súťaž. Šanca tam je určite, uvidíme, ako sa ku nej postavíme.“

Ako sa darilo v základnej časti Tebe osobne?

„Nerada hodnotím sama seba. Povedzme, že som sa zlepšila v defenzívnej činnosti.“

Aké sú tvoje osobné ciele do play-off?

„Len tie najvyššie a je mi jedno, kto to berie akokoľvek nerealisticky. Nikdy som si nedávala malé ciele, a tak to ešte veľmi dlho ostane, no je to tímový šport, tak môžem len dúfať, že všetky moje spoluhráčky by na túto otázku odpovedali rovnako. Treba brať všetko postupne a sústrediť sa na štvrťfinále, potom na semifinále a v najlepšom prípade hrať Superfinále.“

Trochu mimo florbal. Ako tráviš čas, keď nie si práve v kontakte s florbalom?

„Mimo florbalu hlavne študujem, konkrétne v meste Lucerne, a to Faculty of Business a obor International Management & Economics. Tento semester mám školu trikrát do týždňa, no minulý semester som študovala každý pracovný deň, pričom niekedy jeden predmet zaberie aj 6 hodín. Robíme veľa projektov, skupinových prác, case studies a pod. takže cez voľný čas sa nenudím, niekedy je toho naozaj veľa. Keď môžeme, chodíme s babami z tímu na spoločné večere alebo si pozrieť mužské florbalové/hokejové/futbalové zápasy ( väčšinou, keď máme lístky zadarmo). V neposlednom rade sedím veľa vo vlaku, lebo moje aktuálne bydlisko je od školy vzdialené približne hodinu a pol vlakom.“

Mnoho Slovákov túži po živote vo Švajčiarsku, ako to vidíš Ty? Našiel sa už Švajčiar tvojmu srdcu milý? Planuješ sa tam usadiť alebo chystáš návrat domov?

„Myslím si, že pohľad na život vo Švajčiarsku ako-taký je veľmi individuálna záležitosť, no pokúsim sa to popísať mojím pohľadom. Švajčiari sú vo všeobecnosti veľmi milí, no ak sa s nimi chcete stať priatelia, tak sú ako kokosový orech: „tvrdí“ z vonku a je ťažko sa ku nim dostať, ale ako sa ku nim raz dostanete, hlboko vo vnútri sú príjemní (česť výnimkám). Príroda je tú úžasná, niekedy až berie dych, no úplne najkrajší pohľad na krajinu je, keď je vidno Alpy v pozadí väčšieho jazera. Všade je tú čisto, ľudia si dávajú záležať na poriadku a recyklácií, každý nosí Nike alebo Adidas, ale klasický Slovák si tu veľmi nepríde na svoje, lebo ceny za alkohol sú tak trochu astronomické. Podľa mňa po tom ľudia túžia hlavne preto, lebo minimálna mesačná mzda je takmer päťkrát väčšia vo Švajčiarsku ako na Slovensku (niet sa čomu diviť).  Vyvolený sa ešte nenašiel, ale pracujem na tom (smiech).  Chvíľu tu ešte pobudnem, tak možno sa nejaký správny objaví, človek nikdy nevie. Po sezóne a skončení školy sa vraciam do Ostravy do Vítkovíc, ale niekedy v  budúcnosti sa určite plánujem vrátiť do Švajčiarska, lebo mne tu ten životný štýl a štandard vyhovuje.“

 

Foto: osobný archív Kataríny Klapitovej.