Absolútna legenda švajčiarskeho florbalu a najlepší strelec švajčiarskeho reprezentačného tímu Matthias Hofbauer oznámil ukončenie svojej bohatej kariéry. Ikona z krajiny helvétskeho kríža tak odchádza do florbalového dôchodku vo veku 38 rokov. Kvôli pandemii sa bohužiaľ nemohol rozlúčiť priamo na ihrisku.

Matthias Hofbauer zanechal vo florbalovom svete úžasnú stopu. Legenda, stihla počas svojej skvelej kariéry osloviť svojím štýlom hry nespočitateľný počet divákov. Matthias debutoval vo švajčiarskej ligy už v septembri 1997. Od tohto momentu získal s Wilerom veľké množstvo trofejí. Vo Švajčiarsku bol verný svojmu klubu a okrem zahraničnej misie vo Švédsku (3 sezóny), obliekal vždy dres zelenobieleho tímu, kde aktuálne pôsobí aj náš reprezentant Michal Dudovič. Wiler na jeho počesť vyvesí dres s číslom 19 v ich domovskom stánku.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je hofi1.jpg

Pravoruký útočník s číslom devätnásť opúšťa florbalovú scénu, behom ktorej uspel na Pohári majstrov (2005), vybojoval s reprezentačným tímom sedem bronzových medailí na majstrovstvách sveta (2000, 2002, 2006, 2008, 2012, 2016, 2018), trikrát zdvihol nad hlavu švajčiarsky pohár (2005, 2013, 2018), trikrát sa tešil zo zisku švajčiarského superpohára (2016, 2017, 2019) a desaťkrát sa stal majstrom najvyššej švajčiarskej ligy NLA (2004, 2005, 2007, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2017, 2019). V NLA odohral 565 zápasov, v ktorých bol hlavnou hrozbou pre brankárov, keď nazbieral 511 gólov ku ktorým pridal 562 gólových nahrávok a v celkovom súčte prekročil hranicu tisíc kanadských bodov.

Úplne prvý šampionát Hofbauer odohral v roku 2000 v nórskom Osle, kde získal prvú medailu v reprezentačnom drese. O štyri roky neskôr bol s 22 kanadskými bodmi zvolený do all-star tímu celého turnaja. Poslednú a teda siedmu medailu z majstrovstiev sveta získal na poslednom šampionáte v Prahe. Aktuálne je na čele celkovej produktivity majstrovstiev sveta s 97 bodmi a je ťažké predpokladať kedy a či vôbec ho niekto niekedy prekoná.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je 44312157800_9e2201b195_k-2-683x1024.jpg

„Mal som dostatok času sa na toto rozhodnutie pripraviť. Už som o tom premýšľal aj v predchádzajúcej sezóne, ale potom som si nedokázal predstaviť víkendy bez florbalu. Necítim smútok ale vďačnosť, že som si sám určil čas svojho odchodu. Mám na mysli napríklad brata Christopha, ktorý musel ukončiť kariéru zo dňa na deň kvôli zraneniu,“ pripomenul Matthias príbeh svojho súrodenca.

Hlavne posledné mesiace a roky boli pre kapitána švajčiarskej reprezentácie veľmi úspešné. V reprezentácii sa v novembri 2017 dočkal historicky prvého víťazstva nad Švédskom a stalo sa tak naviac v domácej hale Wileru v Kirchbergu. V decembri 2018 získal svoj siedmy bronz a ešte v januári tohto roku Wiler postúpil do finále Pohára majstrov, kde nestačil na Storvretu a bral tak strieborné medaile.

„Som rád, že som sa aj v poslednej sezóne mohol ujať role v tíme a nebola to len ďalšia sezóna do počtu,“ priznal Matthias Hofbauer. Bol stelesneným švajčiarskeho florbalu. Vodcom, ktorého si súperi a ich fanúšikovia pamätajú ako nepríjemného súpera schopného kedykoľvek udrieť.

Osobné skúsenosti s Matthiasom má aj náš reprezentant Michal Dudovič, ktorý vo Wileri pôsobí od januára 2017. „Tak ako hovorím stále , vnímal som ho už od malička ako florbalovú ikonu, nielen švajčiarsku ale aj svetovú. Už v mladom veku som sledoval jeho hru, jeho inteligencia a jednoduchosť na ihrisku vďaka ktorej sa stal aj mojím vzorom. Nikdy sa mi ani nesnívalo o tom, žeby som bol jeho spoluhráč, alebo dokonca žeby sme hrali aj v jednej formácií. Stále som sledoval jeho hru na tréningoch, veľa som sa od neho naučil. Stále mi vedel dobre poradiť, čo v danej hernej situácii treba robiť a to mi veľmi pomohlo. V kabíne to bol ale vždy veľmi tichý chlap ktorý sa ozval len v dôležitých momentoch kedy všetci hrobovo stíchli a počúvali. Na oslavách bol ale jeden z tých, čo to vždy vedeli rozprúdiť a povedať vtip na ktorom sa všetci zasmiali. Jeho profesionalita a obrovský charakter mi ukázali, o čom by mal byť šport na vrcholovej úrovni.“