Slovensko produkuje celkom zaujímavé florbalistky a nie vždy sú u nás doma aj dostatočne známe. Jednou z nich je aj Linda Detková, odchovankyňa Topoľčian, ktorá už pár sezón pôsobí v klube Bulldogs Brno v Českej republike, kde brázdi extraligové palubovky.

Ahoj Linda. Typickými babskými zábavami sú v mladom veku najmä tanec, aerobik či rôzne druhy umenia. Ako si sa dostala k florbalu?

„Ahoj, musím podotknúť, že je to pravda. Aj ja som začínala v mladom veku hodinami klavíra, no časom som zistila, že pohyb mi je viac sympatický, takže umenie išlo po niekoľkých rokoch na vedľajšiu koľaj. K florbalu ma doviedol pred niekoľkými rokmi vtedajší riaditeľ základnej školy, ktorý súčasne trénoval aj florbal v rámci krúžkov na základnej škole.”

Čím ti tento šport učaroval ?

„Spočiatku prakticky asi ničím. Keď si zaspomínam, že u nás na škole sa používali v mojej ére začiatkov na telesnej výchove ešte hokejky, ktoré ani nemali určené či sú držaním pravé alebo ľavé. Bola to len nejaká plastová tyč s čepeľou, ktorá sa vzdialila vždy na metre po akomkoľvek švihu alebo strele. Vždy sme mali nervy, keď sme museli hrať nejaký florbal na telesnej. Neskôr sme na športovom krúžku mali možnosť skúsiť to s tými ozajstnými. Tie si asi šetrili v kabinete pre špeciálne udalosti. No a po tejto skúsenosti som zistila, že ten florbal je celkom fajn a možno by ma aj bavil viac, ako len na nejakom krúžku v škole.”

U nás si pôsobila v 1.florbalovej lige žien v Topoľčanoch a neskôr v extraligovej Nitre. Bol tento presun skok ?

„Pre mňa je teraz poriadny skok sa rozpamätať na tieto časy. Bolo to už dávnejšie. V Topoľčanoch som florbalovo vyrastala a v Nitre som odohrala len jednu sezónu. Určite je však prechod z nižšej ligy do vyššej vždy skok a hráč musí byť odolný a pripravený.”

Ako spomínaš na slovenskú extraligu a na samotnú Nitru ?

„Slovenskú extraligu som hrala naposledy v sezóne 2014/2015, takže odvtedy sa toho určite veľmi veľa zmenilo. V tej sezóne vyhral titul Tvrdošín, keď vo finále porazil práve Nitru, za ktorú som hrala aj ja. Môžem spomenúť, že v tom čase boli zo súčasného kádru Nitry mojimi spoluhráčkami len Romana Janegová a Petra Kňažková. V Nitre som hrala len jeden rok, ale myslím si, že to bola skvelá skúsenosť zakončená striebornými medailami.”

Momentálne si už extraligová hráčka v Českej republike. Priblíž nám tvoje začiatky za riekou Morava.

„Moje začiatky v Brne sa mali týkať predovšetkým študijných záležitostí, ale nechcela som sa úplne vzdať florbalu a tak som pátrala po možnostiach. Vedela som, že v meste sú dva kluby, Bulldogs a Židenice, pričom Bulldogs hrali prvú ligu a Židenice extraligu. Vybrala som si Bulldogs Brno. Úprimne, nebola som pripravená na toľko zmien a aj na to, že by som mala stráviť takmer každý deň na tréningu a k tomu každý jeden víkend hrať zápas v extralige. Komplikovalo by mi to aj cestovanie späť domov na Slovensko. Druhá vec je, že som si na českú extraligu neverila a nechcela som len ohrievať lavičku a nosiť vodu. Navyše som nemala žiadne vyššie ambície a priority to niekam ďaleko vo florbale dotiahnuť a vyhľadávať najlepšie kluby, za ktoré by som mohla hrať. Rozhodnutie ísť do Bulldogs Brno som nikdy neoľutovala. Dodnes som veľmi spokojná, pretože som si prešla celým tým procesom budovania tímu a zdokonaľovania, čo vyústilo po štyroch rokoch driny v postup z prvej ligy do extraligy.”

Nelákalo ťa to okúsiť aj v druhý brnenský klub, ktorý je v extralige už dlhšiu dobu?

„Nad touto možnosťou som nikdy ani neuvažovala. V Bulldogs som našla neskutočný kolektív,  od ktorého by sa len veľmi ťažko odchádzalo a som tam spokojná. Navyše, už hráme rovnakú ligu, takže nebol dôvod uvažovať nad zmenou.”

Po nahliadnutí do štatistík sa ti v tejto sezóne, ktorá sa predčasne pozastavila po piatom kole, celkom darilo a vo svojom tíme vedieš individuálne štatistiky so štyrmi gólmi a tromi asistenciami. Považuješ sa za strelca?

„Je pravda, že túto sezónu som zatiaľ produktívna, no po toľkých rokoch v Bulldogs sa to už asi aj očakáva. Určite sa však nepovažujem za strelca a ani netrpím depresiami, keď nedám pár zápasov gól, pretože som skôr hráč na čiernu prácu, súboje v rohoch a podobné nešváry, ktoré sa nikde nezaznamenávajú. A čo sa týka mojich bodov, tak pre mňa sú dôležitejšie tie tímové, ktoré by som s najväčšou radosťou vymenila za svoje individuálne.”

Tento víkend sa rozbieha v Česku aj najvyššia ženská súťaž. Tešíš sa na zápasy? Túto sezónu sa vám nepodarilo vyhrať ešte žiadny zápas a tak po vynútenej pauze možno chytíte druhý dych.

„Som rada, že sa môžeme vrátiť ku niektorým aktivitám, ktoré sme robili pred pandémiou, no stále je to ešte v obmedzenom režime s pravidelným testovaním pomocou antigénových testov. Môj štart sa však ešte kvôli zraneniu odkladá. Zápasy si tak pozriem len doma na videu. Verím, že po pauze sú dievčatá namotivované a pripravené zbierať body aj keď je to teraz ťažké, pretože tím si prechádza generačnou obmenou, kedy sa rozhodlo veľa starších hráčok skončiť. Takisto odišli niektoré ďalšie kľúčové hráčky. No netreba tento tím zatracovať, pretože je na čom stavať. Chce to však čas.”

Aké máš florbalové plány do budúcnosti ?

„Väčšina hráčov by možno napísala, že by chceli hrať v nejakej fínskej či švédskej lige, vyhrať titul alebo dostať sa do reprezentácie. Moje florbalové plány sú trošku skromnejšie a chcela by som hrať v zdraví aj nasledujúce roky. Nie je pre mňa podstatné to, či budem v lepšom alebo horšom tíme. Ak mi ten šport bude viac dávať, než brať, stále budem vedieť, že to má zmysel.”

Komu vďačíš za florbalové začiatky?

„Ako som už spomenula, bol to práve vtedajší riaditeľ a telocvikár Mgr. P. Dobrý, ktorý mi dal tú možnosť hrať tento šport a ďalej v sa v ňom rozvíjať.”


autor článku: JAKUB ŠTUBŇA
foto: Bulldogs Brno